Mnoho pacientov odchádza od neurológa, ortopéda alebo rehabilitačného lekára s doporučením “vertebrogénny režim”. Len málokto však dokáže odhadnúť, čo si pod tým predstaviť a lekári sa príliš neobťažujú s podrobným vysvetlením.

Základné pravidlá vertebrogénneho režimu sú jednoduché
Hoci o niektorých detailoch je možné polemizovať, hlavné doporučenia, z ktorých sa tento režim skladá, sú tu.

• zaťažovať chrbticu len vo vzpriamenej polohe (nepredkláňať sa – radšej sa skrčiť do drepu, nezdvíhať záťaž z predklonu apod.)
• každodenne aspoň 5x (stačí 5×5 minút) si šetrne pocvičiť, pretiahnuť stuhnuté svaly, uvoľniť strnulú polohu napr. v práci pri počítači
• spať podľa možnosti na tvrdšej podložke (tá kladie chrbtici lepší, viac fyziologický odpor)… v minulosti sa dokonca doporučovalo spať na širokej doske či na drevených dverách 
• nepreťažovať chrbticu dlhodobou jednostrannou polohou (chôdza je lepšia než stoj i sed, a pri prvom náznaku zhoršenia bolestí je vhodné polohu zmeniť)
• ak musíme sedieť, tak radšej na tvrdej stoličke bez operadla než v mäkkom kresle, dbať na vystretú chrbticu
• bremená nosiť len v nevyhnutných prípadoch, na krátke vzdialenosti – pozor na bremená, ktoré sú ťažké a nevedomky ich stokrát za deň prenesieme (deti!); najviac chrbticu poškodzujú tašky cez plece, ruksaky nosené len na jednom pleci apod.
• vyhýbať sa vlhku – po osprchovaní alebo okúpaní sa okamžite osušiť, dať pozor na spotenie chrbta (pod nevhodným odevom alebo po fyzickej námahe), pot okamžite dosucha utrieť
• vyhýbať sa chladu – svaly okolo chrbtice vytvoria v chladnom prostredí tuhú dosku, ktorá spôsobí ešte väčšie bolesti (obliecť sa vždy dostatočne teplo, no nie nadmerne kvôli zníženiu rizika spotenia sa)
• vyhýbať sa prievanu – i krátke pobehnutie v slabom oblečení v studenom vetre alebo doma v prievane spôsobuje reflexné stiahnutie svalov a zvýraznenie bolestivých ťažkostí
• minimalizovať použitie klimatizácie doma no najmä v aute (v prípade vysokých teplôt ponechať rozdiel oproti vonkajšiemu prostrediu najviac 5 stupňov!)
 
Najrizikovejšie situácie: dlhší pobyt po kúpaní či sprchovaní bez oblečenia, prechody z teplého do chladného prostredia a naopak, klimatizované priestory no najmä klimatizované autá (chladný a prúdiaci vzduch = isté zhoršenie), nosenie detí dlhodobo na jednej ruke (jednostranné – nesymetrické zaťaženie ), spotenie chrbta pod batohom či v oblečení z nesavého oblečenia…
 
Na záver ukážka jednoduchého cvičenia (pretiahnutia) chrbtice, ktoré môžeme praktikovať kedykoľvek – doma, v práci či v škole… dôležité je naťahovať sa pomaly a nie trhnutím alebo švihnutím dopredu/dozadu alebo do strán.

Prebrané z www.ineurolog.sk >>>